Dili, 21 Marsu 2025 (Média Democracia) – Loron Mundiál Saúde Orál nian, ne’ebé marka tinan-tinan iha loron 20 fulan Marsu, bolu atensaun ba saúde orál nu’udar indikadór xave ida ba saúde jerál, moris di’ak no kualidade moris nian. Moras orál mak entre moras la hada’et komún liu iha mundu tomak, ne’ebé afeta ema hamutuk biliaun 3.5, atividade ne’e realiza iha kinta semana ne’e
Diretora Rejionál ba OMS Sudeste Aziátiku Saima Wazed hateten, Organizasaun Mundiál Saúde nian husu ba nasaun sira husi Rejiaun Sudeste Aziátiku no parseiru sira hodi aselera asaun, hodi repete kompromisu sira husi Deklarasaun Bangkok nian “Laiha Saúde sein Saúde Oral”, ne’ebé adota iha Enkontru Globál Saúde Orál OMS nian iha fulan Novembru 2024.
“Moras no kondisaun oral hamosu sintoma fíziku, limitasaun funsionál, no impaktu prejudisiál ba bein está emosionál, mentál no sosiál. Entre rejiaun neen OMS nian, Sudeste Aziátiku relata númeru aas liu maizumenus kazu millaun 900 husi moras no kondisaun oral sira ne’ebé reflete populasaun boot rejiaun nian. Ita-nia rejiaun mós todan-aas liubá kankru oral entre rejiaun OMS hotu-hotu. Ida-ne’e maka kankru prinsipál entre mane sira iha rejiaun, ne’ebé reprezenta 11.2% husi kazu hotu-hotu.” Dehan Diretora Rejionál ba OMS Sudeste Aziátiku Saima Wazed
Nia hatutan Sudeste Aziátiku mós hanesan uma ba nasaun sira ne’ebé sai hanesan konsumidór prinsipál ba karsinojéniu sira ne’ebé prova ona kauza kankru oral, hanesan tabaku ne’ebé la iha suar ka areca nut (mama bua).
“Análize ida foin lalais ne’e hatudu katak kazu ida husi kazu rua kankru oral nian iha ita-nia rejiaun mak atribui ba konsumu tabaku ne’ebé la iha suar ka areca nut. Ida ne’e ezensialmente indika númeru kazu sira ne’ebé bele prevene se konsumu tabaku la ho suar ka areca nut (mama bua) elimina husi populasaun, hodi subliña impaktu potensiál husi prevensaun primária.” Dehan nia
Nia salienta atu kontra kontestu ida ne’e ho todan-aas husi moras no kondisaun oral sira, kompromisu atu fornese orientasaun no apoiu tékniku ne’ebé nasaun hotu-hotu aplika hodi implementa Planu Asaun Rejionál OMS nian ba Saúde Oral Sudeste Aziátiku 2023-2030 no atu dirije rejiaun ba kobertura saúde universál ba saúde oral to’o 2030.
“Enkontru Saúde Orál Globál dahuluk, ne’ebé hala’o iha Bangkok iha fulan Novembru 2024, sai hanesan plataforma ida ne’ebé iha valór ba Estadu membru sira atu fahe koñesimentu hodi aprende esperiénsia sira husi nasaun sira seluk. Roteiru Nasionál Saúde Orál nian ne’ebé formula iha enkontru ne’e ferramenta planeamentu estratéjiku sira hodi orienta nasaun sira no tradús sira-nia prioridade ne’ebé identifika ona ba pasu ne’ebé bele halo iha tinan hirak tuirmai.” Nia Informa
Nia afirma atu hatán ba pedidu husi Estadu membru sira ba OMS ba apoiu tékniku hodi rezolve todan-aas husi kankru oral ne’ebé atribui ba konsumu tabaku lahó suar no areca nut (mama bua), OMS iha prosesu atu formula roteiru rejionál OMS nian iha Sudeste Aziátiku hodi rezolve todan husi kankru oral.
Esplika liután objetivu husi ferramenta ida ne’e atu orienta Estadu membru sira iha estratéjia ne’ebé relevante iha rejionál hodi rezolve todan husi kankru orál no rezultadu saúde sira seluk. Enkuantu promete apoiu tékniku kontinuadu husi OMS, husu ba parte interesada sira saúde oral nian hotu atu aproveita orientasaun hodi aselera progresu ba saúde oral universál to’o 2030 iha rejiaun. Keta haluha tema Loron Mundiál Saúde Orál 2025, “Ibun ne’ebé saudavel lori ba hanoin ne’ebé kontente.
Reportajen : Nelfiano
Foto : Média officer OMS

