ASOSIASAUN MANEO TAU MATAN KOMUNIDADE SUKU 18 HODI PREVENE VBJ

Oe-cusse, 3 Fevreiru 2025 (Média Democracia) – Organizasaun (Maneo) harii iha tinan 2014 hodi heree kona-ba asuntu prevensaun Violénsia Bazeia ba Jeneru VBJ ne’ebé durante ne’e sempre akontese iha rejiaun espesial Oe-cusse Ambaeno RAEOA liu-liu iha suku 18 nia laran.

Tuir Diretora ezekutiva Asosiasaun Maneo, Ramela da Costa hateten, durante ne’e Asosiasaun Maneo harii atu asegura no prevene kazu Violénsia Bazeia ba Jeneru ne’ebé sempre akontese iha uma-kain, halo sosializasaun fó treinamentu no formasaun nune’e bele hamenus violénsia iha nivel komunidade.

“Ami mós fó formasaun espesifiku ba uma-kain sira liuhusi treinamentu kona-ba asuntu rua hanesan “kursu uma-kain” no “mane hamenus violénsia kontra feto,” aleinde ne’e mós halo servisu asaun pratikal hanesan fó treinamentu negósiu nian ba inan feton sira hodi fó apoiu tekniku no material hahú kria negósiu, nune’e bele hamenus dependensia ba mane sira.” Diretora ezekutiva Asosiasaun Maneo Ramela da Costa

Nia hatutan bainhira kazu barak akontese tanba feto depende de’it ba mane entaun mane sira sempre halo violénsia kontra feto, maibé Asosiasaun Maneo nafatin aproxima lori komunidade sira ba prosesu advokasia

“Kauza prinsipal kona-ba Violénsia Bazea ba Jeneru iha Rejiaun Oe-cuse Ambenuo RAEOA nian ne’ebé sempre akontese primeru mak parte ekonomia nian dependensia feto ba mane haree ba rendimentu menus iha familia uma laran entaun sempre akontese VBJ.” Dehan nia

Nia salienta kauza seluk mak mane sempre hemu tua, futu manu, deskonfia malu entaun hodi hamosu violensia iha uma laran.

“Ita haree iha parte seluk dezempregu mós sai hanesan kauza ida ba problema violénsia domestiku nian nomos sistema patriakal ne’ebé iha Rejiaun Oe-cuse Ambenuo RAEOA mós makas tebes. Entaun ida ne’e hanesan kauza prinsipal ba feto nia poder maibé mane sira koko atu hanehan. Iha Oe-cuse numeru kazu as tebes tanba kada tinan sosiadade sivil halo sosializasaun kona-ba lei kontra violénsia domestika nian, entaun inan feton sira mós prontu ona atu halo keisa ba parte relevante kona-ba kazu ne’ebé sira infrenta.” Nia haktuir

Nia afirma iha Rejiaun Oe-cuse Ambenuo RAEOA numeru violénsia nafatin aas tanba konsiensia husi mane sira sei menus, entaun sempre mosu violensia, dalaruma hetan provoka husi inan feton sira, mane sira la kontrola emosaun entaun hamosu violensia fiziku ba inan feton sira.

“Asosiasaun Maneo servisu hamutuk mós ho mane sira realiza atividade treinamentu hanaran “mane hamenus violénsia kontra feto” katak problema no violensia hotu atu rezolve tenke liuhusi meiu komunikasaun diak hodi bele rezolve problema ne’ebé akontese iha uma laran.” Nia afirma

Nia adianta atividade kona-ba kursu uma-kain no hamenus violensia kontra feto inklui treinamentu VBJ iha mudansa ona tanba Maneo envolve partisipante sira ne’e laos familia harmonia maibé envolve familia sira ne’ebé sempre infrenta violénsia, hodi konvida sira atu partesipa iha treinamentu refere.

“Mudansa ne’ebé ami haree katak meuis aproximasaun balun ne’ebé ami uza hanesan (jender exen leren sistem) iha tipu oioin entaun partisipante sira komesa aprende oinsá bele hadia sistema atetude ne’ebé sira kapta hela.” Nia salienta

Nia reafirma iha mudansa tanba uluk mane labele fase bikan maibé liuhusi atividade treinamentu ne’ebé sira aprende bele muda ona mane sira nia hanoin hodi ajuda nia kaben hodi halo servisu uma laran nian hanesan tein no haree oan sira no seluk tan. Bainhira feto involve iha grupu ruma entaun servisu domentika ne’ebé baibain mane la halo nia bele halo ona

Esplika liután katak iha selebrasaun loron diretu umanu 10 dezembru Asosiasaun Maneo sempre konvida mane sira liuhusi fó formasaun no treinamnetu ne’ebé muda ona atetude barak nune’e sira bele fahe fali koñesimentu ne’ebé sira aprende kona-ba violénsia nian ba mane maluk sira iha nivel Suku no rejional nian.

Reportajen : Nelfiano

Foto : Nelfiano

Tinggalkan Balasan

Alamat email Anda tidak akan dipublikasikan. Ruas yang wajib ditandai *