Dili, 25 Marsu 2025 (Média Democracia) – Organizasaun Mundiál Saúde Sudeste Aziátiku realiza atividade hodi selebra loron mundiál Tuberkuloze ho tema “Sim Ita Bele Hapara TB no Tau Komitmentu, Investe no Kumpre Ita-nia Promesa Sira” atividade ne’e realiza iha segunda semana ne’e
Tuir Diretora Rejionál OMS Sudeste Aziátiku Saima Wazed hateten, impaktu husi TB habelar liu fali tan saúde, hodi impoin todan finanseiru maka’as ba família sira ne’ebé afetadu ba moras tuberkuloze.
“Ami iha rejiaun Sudeste Aziátiku, 30%–80% husi família sira ne’ebé afetadu ho TB hetan kustu sira ne’ebé maka’as. To’o 2023, rejiaun ne’e reprezenta liu 45% husi ema sira ne’ebé dezenvolve TB, maizumenus metade husi númeru mate sira ne’ebé kalkula iha tinan ida nia laran.” Dehan Diretora Rejionál OMS Sudeste Aziátiku, Saima Wazed
Nia hatutan iha rejiaun halo ona servisu maka’as sira hodi hapara TB iha pós-COVID-19. Iha 2023, ema liu millaun 3.8 ho instánsia foun no relasaun TB nian hetan notifikasaun ba iha Rejiaun tomak.
“Ami atinji taxa susesu tratamentu nian ida ho 89% entre ema sira ho kazu foun ka kazu TB ne’ebé mosu fali hahú iha tratamentu 2022. Kazu TB sira ne’ebé lakon redús ba 22% iha 2023, kompara ho 44% iha 2020, no hahú tratamentu preventivu TB nian ba ema millaun 1.5 resin.” Dehan nia
Nia salienta nafatin hasoru dezafiu oioin tanba rekursu sira ne’ebé menus liuhusi parseiru xave sira no doadór sira. Iha nasaun balu lansa hela diagnóstiku no ai-moruk foun sira, inklui rejime foun ba forma sira TB nian, ne’ebé rezistente ba ai-moruk sira no ida ne’e hetan impaktu husi redusaun rekursu.
“Dalan ba oin klaru. Ita presiza investimentu sira ne’ebé boot liubá aprosimasaun olístiku ida ba TB, inklui mós apoiu sosiál ba pasiente sira. Ita labele hapara TB ho maneira servisu ne’ebé fragmentadu. Tanba ne’e, ita presiza hametin no aproveita parseria sira ho ajénsia sira seluk ONU nian, Sentru Kolaborasaun OMS nian no organizasaun peskiza sira seluk ne’ebé lokaliza iha Estadu-membru sira, nomos setór privadu.” Nia haktuir
Nia afirma presiza kolaborasaun Súl-Súl ne’ebé maka’as liután, ba peskiza no inovasaun hodi prevene, detekta no trata TB. Ita-nia nasaun sira iha matenek no esperiénsia ne’ebé luan iha dezenvolvimentu teknolojia foun no inovasaun sira ba aprosimasaun sira ne’ebé amigavel ba ema. Maibé presiza fahe koñesimentu no esperiénsia hodi replika iha ambiente sira seluk hodi hadi’a asesu ba benefísiu sira husi peskiza no inovasaun.
“Ami nia forsa prinsipál iha programa nasionál sira maka komunidade sira ne’ebé ami serve. Envolvimentu komunidade nian esensiál, husi planeamentu ba monitorizasaun servisu TB nian, rezolve estigma, diskriminasaun no promove ekuidade iha asesu ba servisu TB nian.” Nia informa
Nia informa Loron Mundiál Tuberkuloze nian, ne’ebé marka tinan-tinan iha loron 24 fulan-Marsu, atu hasa’e konsiénsia kona-ba konsekuénsia todan sira ba saúde, sosiál no ekonómiku husi TB no atu hasa’e esforsu sira hodi hapara epidemia globál TB nian. Data marka loron iha tinan 1882 bainhira Dr. Robert Koch deskobre baktéria ne’ebé kauza TB.
Esplika kle’an liután OMS ninia kompromisu atu apoia Estadu membru hotu-hotu iha ita-nia luta koletiva hasoru TB. Hanesan tema Loron Mundiál TB 2025 fó hanoin mai ita, “Sim! Ita bele haparaTB, Tau komitmentu Investe, no Kumpre Ita-nia promesa sira.
Reportajen : Nelfiano
Foto : Media OMS
