CNE, STAE no MNEC Diskute Resenseamentu Eleitoral ba Sidadaun Timor-Oan iha Estranjeiru

DILI, 28 Agostu 2026 (MEDIA DEMOCRACIA) – Komisaun Nasionál Eleisaun (CNE), Sekretariadu Tékniku Administrasaun Eleitoral (STAE) no Ministériu Negósius Estranjeirus no Kooperasaun (MNEC) hala’o enkontru koordenasaun atu prepara prosesu resenseamentu eleitoral ba sidadaun Timor-Oan sira ne’ebé hela iha estranjeiru, nu’udar preparasaun ba eleisaun sira ne’ebé sei hala’o iha futuru.

Enkontru ne’e lidera husi Prezidente CNE, José da Costa Belo Pereira, hamutuk ho Diretór-Jerál STAE, Elviro Fernandes Moniz, no reprezentante MNEC, Dr. Ermundo Pinto.

Prezidente CNE, José da Costa Belo Pereira, hateten katak enkontru ne’e importante tebes tanba prosesu eleisaun sira ne’ebé sei mai presiza koordenasaun diak entre órgaun eleitorál no instituisaun relevante sira.

“Ha’u hanoin ohin ne’e enkontru ida importante tebes, depois Governu no Estadu, liuliu Prezidente da Repúblika no Primeiru-Ministru, konsidera eleisaun sira ne’ebé sei mai importante tebes ba Timor-Leste. Tanba ne’e, prosesu hotu-hotu tenke kordena ho diak entre órgaun eleitorál sira, hanesan CNE no STAE, hamutuk ho MNEC,” dehan José da Costa Belo Pereira.

Nia esplika katak resenseamentu eleitoral iha rai-laran hala’o ona, no agora atensaun sei fó mós ba sidadaun Timor-Oan no eleitor sira ne’ebé hela iha estranjeiru. Tanba ne’e, CNE, STAE no MNEC sei koordena atu identifika fatin no sentru sira ne’ebé apropriadu ba prosesu resenseamentu no, tuir mai, ba prosesu votasaun.

Nia hateten katak Timor-Leste iha ona esperiénsia husi eleisaun sira liubá, no esperiénsia ne’e sei sai baze atu hadi’a modalidade no mekanizmu servisu iha estranjeiru.

“Agora ita diskute hela kona-ba oinsá modalidade sira ne’ebé iha ona bele implementa ho diak no oinsá ita bele koopera atu fó atendimentu diak ba sidadaun sira, liuliu eleitor sira, atu sira bele rejista ho diak no partisipa fó sira-nia votu iha eleisaun ne’ebé sei akontese iha Timor-Leste no iha estranjeiru,” nia hateten.

José da Costa Belo Pereira mós hateten katak tuir kalendáriu preparasaun, delegasaun CNE no STAE sei halo vizita ba nasaun balu iha estranjeiru iha inísiu fulan Outubru, atu haree diretamente fatin sira ne’ebé bele uza ba resenseamentu no votasaun.

Nia esplika katak vizita ne’e sei hala’o hamutuk ho MNEC, inklui haree possibilidade uza konsuladu ka fatin seluk ne’ebé apropriadu no bele fasilita sidadaun Timor-Oan sira.

“CNE no STAE sei marka prezensa tuir kalendáriu atu servisu no asegura katak prosesu resenseamentu bele la’o ho diak. Biometria sei kontinua, no sidadaun sira ne’ebé rejista ona sei halo atualizasaun ba sira-nia dadus, enquanto sira ne’ebé seidauk rejista sei halo rejistu foun,” nia hateten.

Nia mós subliña katak desizaun kona-ba kalendáriu no aspetu polítiku sira sei depende ba orientasaun no desizaun Governu, enkuantu CNE no STAE sei implementa prosesu eleitoral tuir sira-nia kompeténsia.

Iha sorin seluk, reprezentante MNEC, Dr. Ermundo Pinto, hateten katak ministériu ne’e durante fulan rua liubá halo ona preparasaun no koordenasaun ho reprezentasaun diplomátika Timor-Leste iha estranjeiru, liuliu iha nasaun sira ne’ebé iha komunidade Timor-Oan barak.

Nia hateten katak koordenasaun ne’e hala’o liuhosi diplomata Timor-Leste iha nasaun haat, inklui Austrália, Repúblika Koreia, Inglaterra no Portugal.

“Ha’u hanoin, hanesan Sr. Prezidente temi ona, preparasaun ne’ebé MNEC halo durante fulan rua liubá primeiru mak ami halo liña koordenasaun ho ita-nia diplomata sira ne’ebé iha rai-liur, liuliu iha nasaun haat, hanesan Austrália, Koreia do Sul, Inglaterra no Portugal,” dehan Ermundo Pinto.

Nia informa katak husi koordenasaun ho reprezentasaun diplomátika sira, identifika ona 17 sentru resenseamentu iha estranjeiru. Sentru sira ne’e sei sai fatin importante atu fasilita sidadaun Timor-Oan sira ne’ebé hela iha nasaun hirak ne’ebá atu asesu ba prosesu resenseamentu eleitoral.

“Komunikasaun ne’e permite ita identifika ona sentru resenseamentu hamutuk 17. Sentru sira ne’e mak fatin ne’ebé iha sidadaun Timor-Oan barak liu, no diplomata sira mak ajuda identifika fatin sira ne’e,” nia esplika.

Ermundo Pinto mós apela ba CNE no STAE atu kontinua aproxima servisu ba sidadaun sira, atu prosesu rejistu eleitoral no preparasaun eleisaun bele la’o ho efisiénsia no transparénsia.

Nia konsidera preparasaun eleitoral ne’e oportunidade ida ba Timor-Leste atu hatudu kompromisu ba demokrasia, liuliu depois Timor-Leste tama ona iha ASEAN no kontinua iha CPLP.

“Ha’u hanoin CNE no STAE nia servisu tenke aproxima ho diak ba sidadaun no halo rejistu ho diak. Ita hakarak halo ida ne’e ho máximu, tanba ita tama ona iha ASEAN no ita mós membru CPLP. Ita hakarak hatudu katak saida mak ita bele halo, ita halo ho diak liu tan,” nia dehan.

Nia subliña katak susesu eleisaun la’ós responsabilidade órgaun eleitorál no Governu deit, maibé presiza kontribuisaun husi sidadaun Timor-Oan hotu-hotu.

“Demokrasia ita-nian presiza ita fó apoiu no kontribuisaun. Ha’u hanoin ida ne’e dalan ida atu ita hotu-hotu servisu hamutuk. La’ós deit órgaun eleitorál ka Governu mak servisu mesak, maibé sidadaun hotu-hotu tenke kompriende katak nu’udar Timor-Oan, ita hotu kontribui ba malu atu eleisaun sira bele susesu,” nia hateten.

Dr. Ermundo Pinto mós hateten katak instituisaun sira iha konfiansa ba órgaun eleitorál sira, tanba prosesu eleitoral sira liubá bele hala’o ho diak no tuir espetativa.

“Ha’u fiar metin ba órgaun eleitorál tanba servisu ne’ebé sira halo durante ne’e lao ho diak no tuir ita-nia espetativa. Eleisaun sira liubá lao diak, no agora ita tenke halo tan diak liu. Ita hotu tenke hanoin pozitivu no objetivu ida deit, katak eleisaun sira ne’e tenke lao ho diak,” nia konklui.

Reportajen: Estajiadu Nicodemos/ Delfiano

Foto: Estajiadu Nicodemos

Tinggalkan Balasan

Alamat email Anda tidak akan dipublikasikan. Ruas yang wajib ditandai *