Dili, 22 Maio 2026 (Media Democracia)- Iha ámbitu selebrasaun 24 anus Restorasaun Independénsia Timor-Leste, Centru Nasionál Chega (CNC) realiza atividade ho tema ‘’𝗙𝗲𝘀𝘁𝗶𝘃𝗮𝗹 𝗟𝗶𝘁𝗲𝗿𝗮𝘀𝗶𝗮’’ ho objetivu mak atu promove no fortalese literasia liu husi atividade edukativu sira ne’ebé halo ema iha interese atu le’e. Atividade realiz durante loron tolu iha Salaun CNC Balide.
Tuir Diretór Ezekutivu Centru Nasionál Chega (CNC), Hugo Maria Fernandes hateten, festival ne’e tinan-tinan akontese hodi kombina diskusaun livru, hakerek livru rasik, kulinaria no aprezentasaun múzika husi banda sira.
“Objetivu prinsipál mak atu fó knaar ba joven sira hodi koñese kle’an liután istória nasionál. Divizaun Edukasaun no Formasaun ne’ebé durante tinan naruk servisu iha edukasaun informal hamutuk ho Ministériu Edukasaun (ME) mós partisipa, liu husi lansamentu Ensinu Superiór, to’o agora ita kona formasaun 50% ba sira iha Dili, tinan kotuk, aprova estabelesimentu foun iha UNTL”. Dehan Diretór Ezekutivu CNC, Hugo Fernandes, (21/05/26).
Tinan ne’e departamentu ne’e seidauk simu estudante foun, maibé sei hahú simu iha tinan oin mai, Ministériu Edukasaun fó ona formasaun ba profesór sira hamutuk atus ida 100 hodi estabelese maneira hanorin foun no hametin maneira manorin
Iha fatin hanesa II Vise-Primeiru Ministru Ministru Koordenador Asuntu Sosial no Ministru Dezenvolvimentu Rural no Habitasaun Komunitariu, Mariano Assanami Sabino husu ba sidadaun hotu, liuliu joventude, atu kria kultura lee nu’udar baze hodi forma karakter, identidade no hanoin inovativu hodi hasoru dezafiu foun, inklui bainhira Timor-Leste tama iha ASEAN.
“Oinsá mak ita bele hanoin nafatin istória uluk nian, maibé prodútivu liu, oinsá mak ita utiliza lee ne’e ho di’ak, tanba Timor-Leste daudaun ne’e tama iha prosesu foun ne’ebé presiza aprende maka’as, maske situasaun pasadu dalaruma la iha ona relevánsia ho problema ohin loron, maibé esperiénsia istóriku bele sai baze hodi aprende no rezolve problema foun, husu ba ita boot sira nafatin le’e istoria ita nian tanba importante tebes, dalaruma agora ita ho TikTok ho buat hotu ne’ebé fasil tebes, internet boot, dalaruma ita haluha tiha lee, maaibé lee ne’e fundamentu para forma ita nia luta iha kakutak. Dehan II VPM Mariano Assanami
Nia subliña katak libertasaun patria labele hotu iha independénsia de’it, libertasaun povu presiza esforsu atu hadi’a ekonomia, nune’e ema hotu iha osan no kontente ho moris, maibé tenke buka osan la’ós de’it hein simu, no presiza mentalidade no kapasidade hanoin ne’ebé inovativu.
Reprezentante estudante Universidade da Paz (UNPAZ) Faculdade Direito, Andrade Viegas hateten hanesan estudante tenke lee barak atu nune’e bele sai hanesan baze ba identidade, kultura no karakter Timor-oan.
“Nafatin lee istoria Timor nian no tenke hatene kultura ita nian dalaruma agora ita ho tiktok no internet boot dalaruma ita haluha tiha lee maibé lee mak fundamentu para forma ita-nia luta iha kakutak, nsaaun atu avansa ba oin presiza lee ho peskiza” Nia Dehan
Nia afirma Festival literasia ne’e sai espasu hodi liga fali jerasaun foun ho istória luta, hodi hametin karakter no prepara kapasidade atu enfrenta dezafiu foun bainhira Timor-Leste tama ona ba ASEAN
Reportajen: Juliana/Leozalia
Foto: Leozalia
